Milan Botka: Je produktivita dôležitejšia ako kedykoľvek pred tým?

“Najdôležitejšie je, aby ste sa sústredili na to, čo je skutočne dôležité. To je tajomstvo produktivity.” – Donald Miller

História, alebo súbor stratégií výrobného manažmentu ?

Konkrétne je produktivita pomer výstupov ku vstupom (produktivita = výstupy / vstupy). Týmto spôsobom je potrebné na produktivitu pozerať a vhodne ju používať pri tvorbe vašej stratégie. Inak bude stratégia produktivity vypadať v období recesie, inak v období rastu. Inak bude vypadať produktivita podniku pre ktorý je dôležité využitie materiálu, inak pre podnik, pre ktorý je dôležitá produktivita práce a inak pre podniky, ktorých náklady na pracovnú silu alebo materiál tvoria malý pomer nákladov. Univerzálne možno povedať snáď iba to, že trend rastu by mal byť kladný.

Obrázok 1 Vývoj priemyselných systémov (zdroj: QRE France/QRM Institute)

 

Na obrázku (Obrázok 1) sú vidieť okrem chronologicky zoradených trendov v oblasti výrobného manažmentu aj stratégie využívané výrobnými podnikmi posledných 80 rokov.

Pomôže nám priemyselné inžinierstvo?

Priemyselné inžinierstvo a vedecký prístup k manažmentu existuje približne 100 rokov. Rôzne druhy „totálnych manažmentov a výrob“ sa sporadicky objavujú na rôznych kontinentoch už tiež zhruba 100 rokov. 

Napríklad v období stratégií pre zvýšenie opakovateľnosti a redukciu nákladov podniky vychádzali z faktu, že redukcia sortimentu pomôže zvýšiť produktivitu.

 

Obrázok 2 Vzťah medzi sortimentom a produktivitou podľa Stalka

 

Jedným z posledných trendov je „Agile“ alebo „Quick Responce Manufacturing (QRM)“. Autor QRM, Rajan Suri vyzýva pri mnohých metódach na používanie zdravého rozumu. Tento spôsob myslenia je zhodný pre všetky vyššie uvedené stratégie (Obrázok 1). Okrem toho je možné si všimnúť, že všetky uvedené stratégie vychádzajú z interného prostredia podniku ako reakcia na jeho externé vplyvy a konkurenciu. Štúdie McKinsey, Kepner, Tregor ukázali, že približne 80% faktorov zvyšujúcich produktivitu pochádzajú z interného prostredia firmy. Ku zodpovedaniu otázky v nadpise hovoria vyššie uvedené fakty samy za seba.

Ako nám môže produktivita pomôcť dnes?

Spôsob merania produktivity by mal byť priamy. Alebo aspoň s minimálnym skreslením. Teda konkrétne jednotky na stroj, človeka, plochu. Čím transparentnejšie tým lepšie. Znamená to priamy pohľad na vec.

Presné číslo sa dá vyhodnocovať, ale aj porovnávať s konkurenciou. To znamená, že to môže byť všeobecne zaužívaný ukazovateľ s daným spôsobom výpočtu. Trend by mal byť vždy kladný. Produktivita by mala vytvárať podmienky na externý rast (napr. tržieb). Mala by tak zlepšovať pozíciu firmy v ponukových konaniach z pohľadu ceny, kvality, času dodania atď., aby podporovala obchod a poslanie firmy celkovo. Produktivita by mala byť spravodlivá. 

Od roku 1982 v USA produktivita v obchode a priemysle rastie rýchlejšie ako reálna mzda. Do benchmarkingového vzorca americkej produktivity si môžeme dosadiť štart technologických firiem ako Microsoft, Apple, či Amazon a spýtať sa čo by sme mali robiť my?

 

Obrázok 3 Porovnanie rastu miezd a produktivity v USA

 

Obrázok 4 Porovnanie zmeny produktivity a priemernej odmeny v SR

 

Na prvý pohľad je situácia na Slovensku stabilnejšia, možno spravodlivejšia. Z pohľadu konkurencieschopnosti Slovenskej Republiky to nie je priaznivý trend. Meranie a zlepšovanie produktivity má teda význam aj na národno-hospodárskej úrovni, ktorá pomáha vytvoriť podmienky pre silnejší rast.

Doba a dáta nám ukazujú, že ďalším trendom vo vyššej životnej úrovni je okrem modernej výroby aj „inteligentná nadstavba“.  Stihneme ešte tento vlak? uviedol Milan Botka, výkonný riaditeľ Slovenského centra produktivity

Použitá a odporučená literatúra

  1. Produktivita a Inovácie, M. Gregor, B. Mičieta a kol., SLCP, 2010
  2. Time—The Next Source of Competitive Advantage, G. Stalk jr., HBR, 1988
  3. Trends in Real Wage Growth, Daniel G. Sullivan, Federal Reserve Bank of Chicago
  4. Analýza produktivity  práce, spôsobov jej výpočtu  na národnej úrovni, porovnanie s krajinami EÚ, KOZ/EUROSTAT/Trexima, 2020

 

Ing. Milan Botka, PhD.,

Je výkonným riaditeľom Slovenského Centra Produktivity. Má

25 rokov skúseností v oblasti projektov pre automobilový priemysel a neskôr aj pre strojárske firmy vyrábajúce na zákazku. Navrhol niekoľko špičkových intralogistických systémov prinášajúcich úžitok už dlhé roky. Pôvodne sa zaoberal plánovaním a riadením výroby, štíhlou výrobou a vzdelávaním v týchto oblastiach. Je ambasádorom pre QRM Institute na Slovensku a v Českej Republike.

Michal Ukropec

Michal Ukropec je vyštudovaný účtovník, ale v skutočnosti ajťák a vizionár so životným mottom “Fighters never quit. Quitters never fight.“ 15. influencer v inováciách na svete. Autor úspešného príbehu spoločnosti Twinzo. Podnikateľské aktivity začal rozvíjať už na strednej škole. Po štúdiu na univerzite založil startup Twinzo, ktorý umožňuje prezerať a analyzovať modely tovární, objektov, budov, kancelárií alebo dokonca celých miest v trojrozmernom priestore. Vedenie úspešnej spoločnosti po 23 rokoch odovzdal mladšiemu nástupcovi, aby sa venoval novej výzve – globálnej expanzii TWINZO na ďalšie európske trhy.

Kia Slovakia s. r. o.

Kia Slovakia s. r. o. je výrobný závod kórejskej automobilovej spoločnosti Kia Corporation, ktorý sa nachádza pri Žiline v obci Teplička nad Váhom. Je to prvý a zatiaľ jediný závod tejto spoločnosti v Európe. Cieľom značky Kia je expandovať do nových oblastí obchodnej činnosti a urýchliť vývoj ekologických vozidiel novej generácie. V roku 2022 dosiahla spoločnosť Kia Slovakia tržby na úrovni 6,75 miliárd eur. Za rok 2022 odviedla na dani z príjmov do štátneho rozpočtu sumu presahujúcu 47 miliónov eur. 

Brose Prievidza, spol. s r. o.

Brose Prievidza, spol. s r. o. pôsobí v oblasti automobilového priemyslu už viac ako 100 rokov. Výstavba výrobného závodu v Prievidzi začala v roku 2015. Dnes BROSE vyrába v troch výrobných halách, a zamestnáva viac ako 1 400 zamestnancov. Z produktového portfólia BROSE sa v Prievidzi vyrábajú zdvíhače zadných dverí, zdvíhače okien a dverové moduly, a motory na zdvíhanie okien. Venuje sa nielen výrobe, ale aj vývoju divízie dverových systémov do automobilov. V systéme duálneho vzdelávania aktívne vzdeláva študentov, podporuje rôzne sociálne, kultúrne a športové organizácie v regióne.

PPS Group, a. s.

PPS Group, a. s. je jedným z európskych lídrov v segmente veľkých zváraných oceľových konštrukcií. Strojárske centrum regiónu vyrába nepretržite už sedem dekád a neustále sa rozrastá. Dnes patrí medzi top tri najväčšie firmy v Európe v ťažkom strojárstve v oblasti výroby rámov, podvozkov a iných zváracích konštrukcií, ktoré sa používajú najmä pre priemyselné stroje a techniku. Spája dlhoročné skúsenosti svojich zamestnancov s najmodernejšími technológiami. PPS Group je moderná firma zameraná na rozvoj a rast, ktorá masívne investuje do znižovania svojho vplyvu na životné prostredie, modernizáciu a vzdelávanie svojich zamestnancov.

SWEP Slovakia, s. r. o.

SWEP Slovakia, s. r. o. je popredným svetovým dodávateľom spájkovaných doskových tepelných výmenníkov pre kúrenie, vetranie, klimatizáciu a priemyselné systémy. Už viac ako 30 rokov pôsobí celosvetovo, a podieľa sa na vývoji energeticky efektívnych nízkouhlíkových riešení prenosu tepla a poskytuje podporu pre veľké chladiarenské aplikácie, ako aj pre menšie obytné systémy. Ako súčasť globálnej korporácie Dover má zastúpenie vo vyše 50 krajinách sveta, a vlastné tímy predaja nájdeme vo viac ako dvadsiatke krajín.

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Slovenská technická univerzita v Bratislave bola zriadená v roku 1937 ako „Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika“, a ako prvá technická univerzita na území Slovenska. Jej história však siaha až do roku 1762, k Banskej akadémii, založenej cisárovnou Máriou Teréziou v Banskej Štiavnici. V priebehu 87 rokov činnosti vzdelala 180 tisíc absolventov. Dnes študuje na siedmich fakultách a v univerzitnom ústave STU takmer 11 tisíc študentov, vo viac ako 300 študijných programoch. Univerzita sa podieľa na 180 medzinárodných a 150 výskumných projektoch, spolupracuje so stovkou zahraničných univerzít, a je členom Aliancie európskych univerzít EULIST.

GLOVIS SLOVAKIA, s. r. o.

GLOVIS SLOVAKIA, s. r. o. patrí do skupiny Hyundai Glovis, ktorá je globálnym poskytovateľom integrovaných logistických a distribučných služieb. Na Slovensku patrí medzi hlavných dodávateľov spoločnosti Kia Motors Slovakia, u ktorého zodpovedá za všetky vnútorné logistické procesy a dodávky hotových vozidiel po celej Európe. Obchodné portfólio dopĺňajú spolupráce s firmami pôsobiacimi v oblasti recyklácie materiálu, prepravy, prenosu a skladovania. V súčasnej dobe zamestnávame viac ako 450 zamestnancov.

FUERGY Industries j. s.

FUERGY Industries j. s. je priekopníkom v oblasti smart energetickej optimalizácie. Ponúka revolučné riešenia meniace spôsob, akým firmy vyrábajú a spotrebovávajú energiu s cieľom znižovať ich celkové náklady na energie a uhlíkovú stopu. Jej riešenia umožňujú naplno využiť potenciál zelených technológií, spotrebovávať energiu bez zbytočného plytvania a dosahovať synergické efekty medzi všetkými účastníkmi trhu. Vyvíja smart systémy na skladovanie energie a softvér vyvinuté špeciálne pre energetický sektor, ktoré uľahčujú integráciu obnoviteľných zdrojov energie, a zároveň zabezpečujú spoľahlivú, stabilnú a lacnejšiu elektrinu pre všetkých.

Anton Ježík

Anton Ježík je uznávaný a oceňovaný odborník v oblasti priemyselného inžinierstva a strojárskej výroby, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj priemyslu a zníženiu nezamestnanosti v kysuckom a považskom regióne. Dlhodobo úspešne viedol a rozvíjal závody ZVL v Kysuckom Novom Meste a Považskej Bystrici, neskôr závody INA Kysuce. Aktívne pôsobil v mnohých zamestnávateľských a profesijných organizáciách, v Zväze strojárskeho priemyslu Slovenska, Združení automobilového priemyslu, či ako člen vedeckej rady Vysokej školy technickej v Košiciach. Stál na čele významných priemyselných počinov a projektov. Je autorom mnohých odborných publikácií, a držiteľom mnohých ocenení.

Juraj Habovštiak

Juraj Habovštiak je držiteľ ocenení EY Podnikateľ roka 2019 a Trend Manažér roka 2020. Zakladateľ úspešnej spoločnosti MTS, kde pôsobil do roku 2019 ako CEO, a v ktorej inicioval prechod na druhú generáciu výkonných manažérov. Dnes v nej pôsobí ako predseda správnej rady. Spoločnosť MTS pomáha zákazníkom budovať najmodernejšie závody na svete, je lídrom vo výrobných technológiách, automatizácii a inteligentných systémoch pre energetiku, presadzuje špičkové technické riešenia s humánnym akcentom. Dnes zamestnáva viac ako 620 zamestnancov.

Rastislav Gall

Rastislav Gall je absolventom Žilinskej univerzity. Dlhoročne pôsobil v riadiacich pozíciách v rôznych spoločnostiach. Niekoľko rokov úspešne vedie spoločnosť Nemak Slovakia v Žiari nad Hronom, ktorá je globálnym dodávateľom high-tech hliníkových komponentov pre automobilový priemysel. Dnes pod jeho vedením žiarsky závod, ako jeden z 37 závodov medzinárodnej, spoločnosti NEMAK v 14 krajinách sveta, dodáva produkty pre karosársku výrobu, komponenty pre elektromobily a batériové vane pre hybridné vozidlá. Rozvíja výskumné a vývojové programy hliníkových komponentov pre pohonné jednotky a elektromobilitu. V žiarskom regióne, ako najväčší zamestnávateľ zamestnáva 1 100 zamestnancov.

Cloetta Slovakia, s.r. o.

Cloetta Slovakia, s.r. o. bola založená v roku 1862. Je poprednou cukrárenskou spoločnosťou v severských krajinách a Holandsku. Celkovo sa výrobky spoločnosti Cloetta predávajú na viac ako 50 trhoch na celom svete. Najväčší spomedzi výrobných závodov spoločnosti Cloetta na Slovensku sídli od roku 2006 v priemyselnom parku Levice – Géňa. Tu našlo svoju prácu viac ako 760 zamestnancov, čím sa spoločnosť Cloetta stala jedným z kľúčových a zároveň stabilných zamestnávateľov v regióne. Závod v Leviciach je špecializovaný na širokú základňu technológií, od žuvacích cukríkov, extrudovaných a vylievaných výrobkov až po pastilky špecifických príchutí. 

Uniteq Lab, s. r. o.

Uniteq Lab, s. r. o. je inovatívna spoločnosť v oblasti umelej inteligencie, virtuálnej reality a Internetu vecí, ktorá sa zameriava na inovatívne technologické riešenia. S hlavným cieľom pomáhať firmám maximalizovať produktivitu, ponúkajú komplexné služby v oblasti softvérového vývoja. Ich odborný tím v oblasti umelej inteligencie sa zaoberá vývojom a implementáciou neurónových sietí pre riešenia netradičných problémov. V oblasti 3D technológií poskytuje Uniteq Lab inovatívne nástroje pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktoré menia spôsob, akým firmy interagujú s digitálnym priestorom.

Be Lenka, s. r. o.

Be Lenka, s. r. o. začala písať svoj príbeh v roku 2017 vďaka Lenke Cenigovej a Jurajovi Fehervarimu. Dvom ľuďom, pre ktorých limity neznamenali obmedzenie, ale príležitosť. Be Lenka je slovenská značka vyrábajúca prémiové barefoot topánky a ergonomické nosiče pre deti. Víziou spoločnosti je zmeniť obúvacie a pohybové návyky ľudí po celom svete. Kvalitná ručná výroba, inovácie a udržateľnosť sú pevne zakorenené v DNA spoločnosti. 

HOPI SK, s. r. o.

HOPI SK, s. r. o. je logistická spoločnosť, ktorá je súčasťou medzinárodnej skupiny HOPI – rodinnej firmy pochádzajúcej z Klášrerce nad Ohří a jedným z popredných poskytovateľov logistických služieb v strednej a východnej Európe. Naša spoločnosť sa na Slovensku už viac ako 20 rokov špecializuje na riešenie komplexných logistických potrieb zákazníkov, ako je skladovanie, distribúcia tovaru, tuzemská a medzinárodná preprava tovaru a ďalšie služby ako co-packing alebo etiketovanie (VAS).

prof. Dr. Ing. Milan Sága

Profesor Milan Sága je absolventom VŠDS Žilina. Od roku 1991 pôsobil na Žilinskej univerzite v Žiline v rôznych funkciách, ako odborný asistent, vedúci Katedry aplikovanej mechaniky, prodekan Strojníckej fakulty. V roku 2006 bol menovaný za profesora v odbore Časti a mechanizmy strojov. Od roku 2012 pôsobí ako dekan Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity. Profesor Sága je medzinárodne uznávaným vedcom s rozsiahlou medzinárodnou spoluprácou. Svoj výskum realizoval v oblasti aplikovanej mechaniky, optimalizácie nelineárnych stochastických sústav s využitím Metódy konečných prvkov. Publikoval celý súbor vedeckých a odborných prác, kníh a vysokoškolských učebníc. Za svoju prácu získal viaceré významné ocenenia. 

Profesor Sága aktívne spolupracoval so SLCP od jeho založenia v roku 1998. V spolupráci so SLCP riešil komplexné projekty v priemysle, napríklad v oblasti hluku a vibrácií pre nadnárodné spoločnosti Whirlpool, Thyssen Krupp a ďalšie priemyselné podniky. Dlhodobo participoval a podporoval vydávanie časopisu Produktivita a inovácie. 

Profesor Jozef Živčák

Profesor Jozef Živčák vyštudoval Vysokú školu technickú v Košiciach, kde sa venoval  problematike technickej kybernetiky a biomedicíny. V roku 2002 sa inauguroval na prvého profesora na Slovensku v odbore Biomedicínske inžinierstvo. Bol zodpovedným riešiteľom  rozsiahlych domácich aj medzinárodných výskumných projektov. Je autorom celého súboru pôvodných vedeckých publikácií a kníh z oblasti biomedicínskeho inžinierstva a nových bio-kompatibilných materiálov. Za svoju prácu získal množstvo ocenení. V roku 2009 a 2020 mu bol udelený titul Dr.h.c. od zahraničných univerzít. 

Profesor Živčák dlhdobo aktívne spolupracoval so SLCP. V roku 2007 za Strojnícku fakultu Technickej univerzity Košice podpísal spoločne so SLCP Šanghajskú deklaráciu, ktorá viedla k založeniu Stredoeurópskeho technologického inštitútu CEIT. V roku 2010 spoločne so SLCP založil spoločnosť Biomedical Engineering, kde viedol výskum, vývoj a výrobu komplikovaných titánových implantátov a nových bio-kompatibilných materiálov, ktoré sú dnes využívané v klinickej praxi v celom svete. 

Milan Jurky

Milan Jurky je konateľom Schaeffler Kysuce a riaditeľom spoločností Schaeffler na Slovensku, jedného z najväčších výrobných závodov skupiny Schaeffler, popredného svetového dodávateľa do automobilového a iných odvetví priemyslu. V spoločnosti Schaeffler pracuje viac ako 25 rokov na rôznych pracovných pozíciách – od oblasti návrhu produktu, konštrukcie a technológie, až po pozíciu riaditeľa najväčšieho zamestnávateľa v Žilinskom kraji. Vďaka jeho zásluhám sa podarilo závodu získať dôležité investície a prioritné partnerstvo na výskum a vývoj elektrických a hybridných vozidiel v rámci celej skupiny Schaeffler. Milan Jurky je úspešným absolventom a doktorandom Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity. Od roku 2011 je ambasádorom tejto univerzity a aktívne propaguje štúdium technických odborov.

Branislav Imre

Branislav Imre nastúpil do spoločnosti Kia Slovakia v roku 2005 a podieľal sa na výstavbe závodu na výrobu motorov. Pracoval ako vedúci sekcie obrábania dielov motora, bol vymenovaný na pozíciu vedúceho sekcie montáže motorov a ujal sa aj pozície vedúceho oddelenia výroby motorov. Začiatkom roku 2018 prešiel na pozíciu vedúceho oddelenia kvality s cieľom zefektívniť procesy riadenia kvality v úzkej spolupráci s výrobnými oddeleniami. Od 1. septembra 2022 bol vymenovaný do funkcie Viceprezidenta zodpovedného za vedenie divízie administratíva. 

Peter Magvaši

Peter Magvaši je dlhoročným manažérom v strojárskych a hutníckych podnikoch ČSSR a SR, najmä v oblasti technickej, inovačnej a v aplikovanom výskume. V 90. rokoch 20. storočia bol ministrom hospodásrtva SR (1994), ministrom práce, sociálnych vecí  a rodiny SR (1998-2002), poslancom NR SR (1994-1998).  Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na ŽU v Žiline a TU Košice (2002-2015). Ako aktívny organizátor sa významne zaslúžil o rozvoj SLCP (1998-2017) a CEIT GROUP(2007-2017). Bol členom Vedeckej rady SAV (2009-2015), členom Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (2013-2018). V rokoch 2014-2020 zastával post predsedu Rady pre stratégiu a koordináciu SARIO. 

Martin Krajčovič

Martin Krajčovič je vedúcim Katedry priemyselného inžinierstva, Strojníckej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline. Venuje sa problematike logistiky, riadenia zásob a distribúcie, projektovania výrobných a logistických systémov. Vo svojej výskumno-vývojovej činnosti sa venuje využitiu technológií virtuálnej a rozšírenej reality v priemyselnom prostredí. Pravidelne je zodpovedným riešiteľom projektov KEGA, VEGA, viedol projekt cezhraničnej spolupráce APVV-SK-PL-0030-12 a bol spoluriešiteľom v rámci medzinárodného projektu FP7-NMP-2008-3.4-1 – Holistic, extensible, scalable and standard Virtual Factory Framework. Ako spoluriešiteľ sa podieľal na riešení viac ako 20 grantových projektov a projektov zo štrukturálnych fondov (KEGA, VEGA, APVV, ŠF EÚ). V rámci spolupráce s priemyselnou praxou bol zodpovedným riešiteľom alebo spoluriešiteľom viac ako 20 projektov a inžinierskych diel. Je autorom viac ako 130 vedeckých a odborných prác publikovaných v domácich aj zahraničných zborníkoch a časopisoch. 

Ladislav Rosina

Ladislav Rosina vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval v rôznych pracovných pozíciách v spoločnosti Matador. Od roku 1999 pracoval v spoločnosti Continental Matador Truck Tires, kde riadil divíziu Priemyselné inžinierstvo. V období 2007 až 2008 pôsobil ako generálny riaditeľ Continental Sime Tyre v Kuala Lumpur. Od roku 2009 pôsobí ako konateľ a generálny riaditeľ viacerých podnikov nadnárodnej korporácie Continental. Doktorát v odbore Priemyselné inžinierstvo získal na Žilinskej univerzite v Žiline. 

 Ladislav Rosina patrí medzi našich špičkových vrcholových manažérov. So SLCP spolupracoval od jeho založenia, pravidelne vystupoval na Národných fórach produktivity a podporoval transfer know how skupiny Continental do slovenského priemyslu. Ako priemyselný inžinier a manažér významne ovplyvnil hnutie produktivity na Slovensku.

Prihláste sa na odber noviniek