Národné fórum produktivity je počas svojej 25. ročnej existencie spojené s mnohými významnými osobnosťami priemyslu. Jednou z nich je aj Ing. Juraj Hromada, PhD., predseda Správnej rady Slovenského centra produktivity, ktorý bol pri zrode zámeru organizovať platformu otvárajúcu zásadné témy produktivity a konkurencieschopnosti Slovenska a štvrťstoročie je členom organizačného tímu. Spolu s ním sme zosumarizovali profil a hlavné míľniky fóra.
Kedy sa začal písať príbeh Národného fóra produktivity a čo stojí za jeho vznikom?
Za vznikom fóra bola súhra viacerých okolností, pozitívnych aj negatívnych. Na jednej strane bolo Slovensko plné nadšenia a chuti vykročiť na cestu budovania samostatnej histórie. Na strane druhej tu bola nelichotivá situácia, či už z pohľadu neduhov socializmu, negatívnych dopadov rozdelenia Československa, ale hlavne nepriaznivého vývoja v ekonomike, v porovnaní s inými krajinami Európy. Ďalšou významnou okolnosťou, ktorá formovala podobu fóra, bol tím okolo profesora Milana Gregora, človeka nabitého energiou, vôľou vytvárať niečo nové, inovátora, neustále pripraveného generovať nové myšlienky a riešenia. Chceli sme otvoriť zásadné otázky priemyslu, zdôrazniť význam produktivity na celospoločenskej úrovni, a tak vznikol zámer zorganizovať konferenciu, do ktorej by boli zapojené rôzne inštitúcie a relevantné organizácie. Tieto skutočnosti dali základ pre vznik myšlienky organizovať Národné fórum produktivity (NFP).
Ak by ste mohli zhodnotiť, čím bolo a čím je dnes NFP pre slovenský priemysel?
NFP bolo v prvom rade o nadšení a o vyplnení určitej medzery v hľadaní spoločných riešení. Priemyselné firmy riešili svoje problémy, snažili sa prežiť v stále tvrdšom konkurenčnom prostredí, akademická obec vďaka väčšej otvorenosti zisťovala rozdiely a odlišnosti v porovnaní so školskými systémami západných krajín. Vláda sa v tomto období venovala obrovským problémom schodku štátneho rozpočtu. Postupne si všetci začali uvedomovať dôležitosť, potrebu vzájomnej komunikácie a hľadania spoločných synergických efektov opatrení a zmien v jednotlivých oblastiach. Začali sa riešiť otázky produktivity na podnikovej úrovni, ako aj na celonárodnej úrovni, a ich vplyv na dosahovanú úroveň konkurencieschopnosti.
“NFP je pre zástupcov priemyslu priestorom pre čerpanie nových inšpirácií a impulzov pre hľadanie potenciálov na zlepšovanie. Rovnako aj platforma na predloženie potrieb a očakávaní vo vzťahu k akademickej obci, zástupcom vlády, či iných organizácií.”
NFP – to je rozsiahla znalostná báza, diskusie kľúčových hráčov, stretnutia odborníkov, výmena informácií, poznatkov… Keby ste mohli vyhodnotiť vývoj dialógu podnikov a tvorcov politík, ako by ste ho popísali?
Úroveň dialógu medzi zástupcami priemyslu a vládnymi inštitúciami sa mení v čase svojou intenzitou a zameraním. Som rád, že odborné diskusie vyústili do vzniku Rady vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Napriek skvelej myšlienke však musím zdôrazniť, že v jej fungovaní vnímam veľký priestor na zlepšenie. No a zjavne si to nemyslím len ja, keďže sa do programového vyhlásenia vlády dostala aj myšlienka na jej reštart. Na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR som našiel posledný záznam zo zasadnutia rady vlády z roku 2022. Práve túto platformu vnímam ako rozhodujúcu pre dialóg podnikov a tvorcov politík pri definovaní stratégie zlepšovania produktivity a konkurencieschopnosti krajiny. My pomáhame diskusie moderovať.
Fórum upozorňuje na dôležitosť produktivity v kontexte globálnych ekonomických výziev, dáva impulzy podnikom na zlepšovanie ich procesov a stratégií. Čo považujete za najväčšie úspechy fóra? Na čo ste ako organizátori najviac hrdí?
Napriek tomu, že v priemysle môžeme vnímať rôzne vlny, stratégie, filozofie, ako napr. Total quality management, Just in Time, Kaizen, Totálne produktívna údržba (TPM), Six Sigma, Lean manufacturing atď., v konečnom dôsledku sa priemysel snaží neustále riešiť tému produktivity. A nemám na mysli len produktivitu práce (o čom sa najčastejšie komunikuje), čo je len parciálna zložka produktivity, ale hovorím o dlhodobom význame celkovej produktivity. NFP neustále poukazujú na význam produktivity. Blížiaci sa 25. ročník fóra potvrdzuje neustály záujem a potrebu priemyslu, a môžeme povedať aj celej spoločnosti, venovať sa problematike produktivity. Myslím, že je obrovským úspechom, že fórum má svoje miesto a význam už celé štvrťstoročie. Som skutočne hrdý aj na to, že sa v tejto dlhodobej histórii podarili nadviazať medzinárodné vzťahy, a dosiahnuť medzinárodný význam.
“Nestačí sa venovať len diskusiám v rámci tripartity, a riešiť otázku minimálnej mzdy, či príspevky ku mzde za prácu v noci a počas sviatkov. Ako krajina potrebujeme definovať jasné strategické zámery a hľadať synergické efekty naprieč spoločnosťou pre napĺňanie cieľov.”
Akým zásadným výzvam ste na fóre v diskusiách o otázkach produktivity a konkurencieschopnosti čelili?
Pri definovaní zamerania jednotlivých ročníkov Národného fóra produktivity sa snažíme reflektovať na aktuálnu situáciu v krajine, v priemysle, a snažíme sa predikovať nové potreby priemyslu, nové požiadavky na akademickú obec, či na vývoj v oblasti ľudských zdrojov, ich kvalitu, kvalifikácie… V rámci minulých ročníkov sme sa zaoberali množstvom rôznych tém – od produktivity, nových trendov v oblasti priemyselného inžinierstva, inováciami v priemysle, kvalitou, štíhlou výrobou, konkurencieschopnosťou, priemyslom 4.0, východiskami z kríz, či digitalizáciou. Posledné dva roky vývoja jasne ukazujú, že kritickým faktorom zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti sa stávajú ľudské zdroje. A to nielen z pohľadu kvantity, obrovskom deficite ľudských zdrojov, ale aj z pohľadu kvality, čiže pripravenosti okamžite riešiť aktuálne potreby priemyselných firiem.
Ako chcete rozvíjať koncept fóra? Kam sa bude NFP uberať v nasledujúcich rokoch?
Určite bude naďalej našou snahou reflektovať na aktuálne témy v priemysle a spoločnosti. Koncept fóra bol od začiatku vytváraný ako platforma na prepojenie priemyslu, verejnej sféry a zástupcov akademickej obce. Momentálne je vysoko diskutovaná téma nedostatku ľudských zdrojov, ako potenciálu ďalšieho rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky. Nájsť optimálne riešenie nie je jednoduché. Z môjho pohľadu by naša krajina v týchto súvislostiach mala efektívnejšie využiť vlastné zdroje, uvoľniť ľudí z oblastí, v ktorých vieme byť produktívnejší a presunúť ľudské zdroje do oblastí, v ktorých pociťujeme ich nedostatok. Až po vyčerpaní týchto možností by sme sa mali ako krajina pozerať za hranice. Tento prístup môže mať obrovské dopady na úroveň produktivity našej krajiny. Ďalšou možnosťou riešenia tohto problému je zvyšovanie miery automatizácie, a touto formou eliminovať potrebu dodatočných ľudských zdrojov. Čo znamená, že sa budeme musieť zamerať na vzdelávanie ďalších špecialistov v oblasti automatizácie a digitalizácie. Predpokladám, že toto budú témy, ktoré budú rezonovať v najbližších rokoch.
“Posledné dva roky vývoja jasne ukazujú, že kritickým faktorom zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti sa stávajú ľudské zdroje. A to nielen z pohľadu kvantity, obrovskom deficite ľudských zdrojov, ale aj z pohľadu kvality, čiže pripravenosti okamžite riešiť aktuálne potreby priemyselných firiem.”
Ako vyzerá NFP v číslach? Koľko odborníkov, spíkrov, sa ho za 25 rokov zúčastnilo, z koľkých krajín?
Národné fórum produktivity je najdlhšie organizované podujatie na Slovensku, ktoré sa venuje téme produktivity a konkurencieschopnosti. Pri vzniku myšlienky organizovať NFP nikto netušil, že sa začala písať významná história, a čo sa nakoniec podarí. Zároveň z pozície predstaviteľa Správnej rady Slovenského centra produktivity to vnímam ako silný záväzok a výzvu do ďalšej práce. Počas 25. rokov existencie sa fóra zúčastnili zástupcovia väčšiny krajín Európy, ale aj z Ázie a Ameriky. Na čo môžeme byť skutočne hrdí je fakt, že počas celého tohto obdobia sme nachádzali porozumenie a podporu na Žilinskej univerzite v Žiline. Je pilierom, na ktorý sa môžeme kedykoľvek spoľahnúť. Taktiež nás veľmi teší podpora zo strany vlády, Ministerstva hospodárstva SR, aj iných ministerstiev a útvarov štátnej správy, akademickej obce a v neposlednom rade aj zástupcov zamestnancov. Rozhodujúcu úlohu však zohrávajú účastníci z priemyslu, a tých fóra v priebehu rokov zúčastnili tisíce. Vystriedalo sa u nás približne 500 spíkrov, a prebehla viac ako stovka workshopov.
Súčasťou konferencie je aj vyhlásenie Národnej ceny za produktivitu. Ako vznikla myšlienka hodnotiť počiny v oblasti produktivity podnikov?
Pri monitorovaní trhu sme konštatovali, že firmy, ktoré dosahujú pozoruhodné výsledky v produktivite si zaslúžia ocenenie svojho úsilia. Keďže zvyšovanie produktivity v priemysle má dopad na celú spoločnosť, aj ocenenie by malo prekročiť brány podniku, a malo by byť hodnotené tiež na celospoločenskej úrovni. A tak sa Slovenské centrum produktivity (SLCP) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR rozhodlo oceňovať podniky za ich aktivitu pri zvyšovaní produktivity, a aj takýmto spôsobom upozorniť na dosiahnuté výsledky. V SLCP takéto podniky nazývame podnikmi svetovej triedy (World Class Manufacturing – WCM). Za tie roky sú takto ocenené desiatky podnikov, každý z nich prispieval niečím výnimočným k rozvoju produktivity a konkurencieschopnosti na Slovensku. Ocenené podniky sa často stali benchmarkom pre slovenské firmy v danom odvetví.
Podniky oceňujeme v dvoch kategóriách – výrobné firmy a firmy poskytujúce služby. A keďže za úsilím firiem je práca konkrétnych ľudí, a za hnutím zlepšovania produktivity nie sú len ľudia z firiem, ale aj z iných oblastí – z akademickej obce, zo štátnej správy, z ministerstiev, vznikla myšlienka oceňovať aj osobnosti, ktoré svojou činnosťou, či už priamo alebo nepriamo, priaznivo pôsobia na oblasť produktivity a konkurencieschopnosť Slovenska.
“Zvyšovanie produktivity v priemyselných firmách je náročná úloha. Častokrát je spojená aj s prijímaním veľmi nepopulárnych opatrení. Zvyšovanie úrovne produktivity v priemysle sa prenáša do zlepšovania konkurencieschopnosti priemyslu, čo nám ako krajine poskytuje určitú konkurenčnú výhodu.”
Čo je za tých 25 rokov pre vás osobne to „prvé“, čo vám utkvelo v pamäti a zasiahlo vás najviac, prípadne ovplyvnilo vašu prácu?
Mal som obrovské šťastie, že som bol v správnej chvíli na správnom mieste. V poslednom ročníku štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline na Katedre priemyselného inžinierstva som bol tak nadšený štúdiom, že som si nevedel celkom predstaviť jeho ukončenie. V tej dobe pôsobili na katedre profesor Milan Gregor a profesor Ján Košturiak. Vďaka nim som sa mohol zapojiť do rôznych projektov, stretol som obrovské množstvo zaujímavých osobností, a mohol som byť súčasťou veľkých zmien. Jednou z takýchto udalostí bolo aj založenie Slovenského centra produktivity a naštartovanie histórie národných fór produktivity. Je až neuveriteľné, čo je možné dosiahnuť so správne namotivovanými ľuďmi. A teraz vôbec nemám na mysli peniaze. Na univerzite bol v tom čase napríklad nedostatok papiera na tlačenie dokumentov, nieto nejaké zdroje na rozvoj, investície, zaplatenie ľudí… Napriek tejto nepriaznivej situácii sa však darili realizovať významné veci.
Ocenenia Národná cena produktivity (výber):
Ocenenia Národnej ceny za produktivitu boli vždy udeľované podnikom, ktoré dlhodobo dosahovali významné výsledky v raste produktivity, v implementácii inovačných riešení a najnovších technológií a procesov, a zároveň mali výrazný vplyv na celé odvetvia.
- Ocenenie spoločnosti VW Slovakia, a.s. za mimoriadny prínos k rastu produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia automobilového priemyslu. S,poločnosť prakticky naštartovala a pomohla na Slovensku vybudovať dodávateľskú sieť pre automobilový priemysel, jej závod v Bratislave je najviac automatizovaným a robotizovaným závodom celého koncernu, a pravidelne prináša nové inovácie. Vo VW Slovakia sa aj vďaka úsiliu SLCP a neskôr CEIT podarilo, ako prvému závodu koncernu VW, digitalizovať jeho výrobný systém a postupne úplne automatizovať vnútroobjektovú logistiku, a využívať moderné metódy dynamickej simulácie pre optimalizáciu výrobných a logistických procesov.
- Ocenenie spoločnosti Whirlpool Slovakia, a.s. za vynikajúce výsledky v raste produktivity. V popradskom závode Whirlpool ako prví v koncerne komplexne digitalizovali montážne linky pre montáž pračiek a už v roku 2000 zaviedli systém štíhlej výroby v celom závode, ktorý sa neskôr stal etalónom pri zavádzaní štíhlej výroby na Slovensku.
- Ocenenie spoločnosti Thyssen Krupp PSL, a.s. za dlhodobo dosahované výborné výsledky v produktivite a konkurencieschopnosti. V závode Thyssen Krupp v Považskej Bystrici firma vyvinula úplne nové, vysoko produktívne procesy technologického opracovania komponentov pre veľkorozmerné ložiská. Táto firma ako prvá na Slovensku využívala s podporou SLCP digitálne technológie už vo fáze projektovania svojho nového závodu.
- Ocenenie spoločnosti Matador Holding, a.s. za mimoriadne významný príspevok k rastu produktivity a konkurencieschopnosti SR. Táto slovenská spoločnosť dlhodobo dosahovala výborné výsledky v produktivite, stala sa systémovým dodávateľom v automobilovom priemysle a podnikala na všetkých kontinentoch. Matador Holding, ako jedna z mála slovenských spoločností, rozvíjala v spolupráci so slovenskými univerzitami vlastné výskumné a vývojové pracoviská na Slovensku a v zahraničí. Stala sa kľúčovým dodávateľom pri vývoji nových automobilov pre spoločnosti Škoda Auto v ČR a ďalších nadnárodných korporácií. Túto spoločnosť dlhodobo viedol jeden z najúspešnejších a najskúsenejších slovenských manažérov, doc. Ing. Štefan Rosina, PhD. MBA.
- Ocenenie spoločnosti IDC Holding, a.s. za mimoriadne výsledky v dosahovanej produktivite a konkurencieschopnosti, za transformáciu celého výrobného systému na plne automatizovaný závod. Táto spoločnosť je stále vlastnená slovenskými vlastníkmi a je dlhodobo celosvetovo konkurencieschopná. V jej vrcholovom vedení dlhodobo pôsobil jeden z jej majiteľov Dr.h.c. prof. Ing. Štefan Kassay, CSc., vynikajúci manažér, vedec a odborník, podporovateľ inovačných aktivít na Slovensku.
Ocenené osobnosti NFP (výber):
Oceňované neboli len podniky, ale aj najvýznamnejšie osobnosti, vrcholoví manažéri podnikov, vedci a ďalšie osobnosti, ktorých nazývame kapitáni slovenského priemyslu.
- Dr.h.c. Ing. Jozef Uhrík, CSc. – dlhé roky vedúca osobnosť v priemysle, generálny riaditeľ najväčších priemyselných podnikov v bývalom ČSFR a prakticky rozhodujúci človek, ktorý stojí za úspechom automobilového priemyslu v SR. Pán Uhrík zakladal Zväz automobilového priemyslu SR.
- Doc. Ing. Štefan Rosina, PhD. MBA – majiteľ a generálny riaditeľ spoločnosti Matador, a.s., ktorý sa rozhodujúcou mierou pričinil o svetovú konkurencieschopnosť závodu v Púchove, a ktorý bol v spolupráci so Žilinskou univerzitou iniciátorom vytvorenia Trenčianskej univerzity. Pán Rosina vybudoval v podniku silnú výskumno-vývojovú základňu a rozvíjal rozsiahlu spoluprácu s našimi aj zahraničnými univerzitami.
- Ing. Milan Novotný – pôsobil ako generálny riaditeľ najväčších strojárskych podnikov na Slovensku, spoločností ZVL a ZŤS. Patrí medzi rozhodujúce osobnosti, ktoré stáli pri zrode automobilového priemyslu v SR a dlhé roky rozvíjal podporné systémy pre automobilový priemysel ako riaditeľ spoločnosti Auto Martin.
- Ing. Vladimír Soták – dlhé roky generálny riaditeľ a spolumajiteľ jedného z našich najväčších podnikov v ťažkom priemysle, Železiarni Podbrezová, a.s. Založil a stojí na čele jednej z najvýznamnejších organizácii zamestnávateľov a exportérov SR – Klub 500.
- Dr.h.c. Ing. Jaroslav Holeček, PhD. – od založenia spoločnosti VW Slovakia pracoval v jej vrcholovom vedení. Bol rozhodujúcim človekom pri výbere a prijímaní generácií nových pracovníkov pre VW Slovakia a stojí za jej úspechmi. Dlhodobo pôsobil v zahraničných závodoch spoločnosti VW. Úspešne viedol Zväz automobilového priemyslu SR.
- Ing. Igor Kováč, PhD. – generálny riaditeľ viacerých podnikov. Veľmi úspešný manažér, ktorý riadil transformáciu a reštrukturalizáciu niekoľkých slovenských podnikov. Pod jeho vedením dosahovali tieto podniky vysokú produktivitu a konkurencieschopnosť.
- Ing. Štefan Blaško, PhD. – pracoval v ZVL Považská Bystrica a stál pri zrode spoločnosti Thyssen Krupp, PSL, a.s., kde pôsobil dlhodobo ako jej generálny riaditeľ. Bol mimoriadne schopným manažérom a podporovateľom zavádzania inovácii. Vďaka jeho práci sa podarilo postupne premeniť klasickú výrobnú firmu na podnik svetovej triedy, pôsobiaci na Slovensku. V podniku, ktorý riadil, ako prvý uplatnil pri projektovaní nového závodu digitálne technológie, 3D laserové skenovanie a simuláciu.
- Ing. Eduard Horbaľ, MBA – pracoval ako riaditeľ závodov Whirlpool doma a v zahraničí. Pod jeho vedením bol závod Whirpool v Porade transformovaný na moderný závod, využívajúci systém štíhleho podniku a dosahujúci najvyššiu produktivitu v koncerne Whirpool.
