Menu
“Najdôležitejšie je, aby ste sa sústredili na to, čo je skutočne dôležité. To je tajomstvo produktivity.” – Donald Miller
História, alebo súbor stratégií výrobného manažmentu ?
Konkrétne je produktivita pomer výstupov ku vstupom (produktivita = výstupy / vstupy). Týmto spôsobom je potrebné na produktivitu pozerať a vhodne ju používať pri tvorbe vašej stratégie. Inak bude stratégia produktivity vypadať v období recesie, inak v období rastu. Inak bude vypadať produktivita podniku pre ktorý je dôležité využitie materiálu, inak pre podnik, pre ktorý je dôležitá produktivita práce a inak pre podniky, ktorých náklady na pracovnú silu alebo materiál tvoria malý pomer nákladov. Univerzálne možno povedať snáď iba to, že trend rastu by mal byť kladný.
Na obrázku (Obrázok 1) sú vidieť okrem chronologicky zoradených trendov v oblasti výrobného manažmentu aj stratégie využívané výrobnými podnikmi posledných 80 rokov.
Pomôže nám priemyselné inžinierstvo?
Priemyselné inžinierstvo a vedecký prístup k manažmentu existuje približne 100 rokov. Rôzne druhy „totálnych manažmentov a výrob“ sa sporadicky objavujú na rôznych kontinentoch už tiež zhruba 100 rokov.
Napríklad v období stratégií pre zvýšenie opakovateľnosti a redukciu nákladov podniky vychádzali z faktu, že redukcia sortimentu pomôže zvýšiť produktivitu.
Jedným z posledných trendov je „Agile“ alebo „Quick Responce Manufacturing (QRM)“. Autor QRM, Rajan Suri vyzýva pri mnohých metódach na používanie zdravého rozumu. Tento spôsob myslenia je zhodný pre všetky vyššie uvedené stratégie (Obrázok 1). Okrem toho je možné si všimnúť, že všetky uvedené stratégie vychádzajú z interného prostredia podniku ako reakcia na jeho externé vplyvy a konkurenciu. Štúdie McKinsey, Kepner, Tregor ukázali, že približne 80% faktorov zvyšujúcich produktivitu pochádzajú z interného prostredia firmy. Ku zodpovedaniu otázky v nadpise hovoria vyššie uvedené fakty samy za seba.
Ako nám môže produktivita pomôcť dnes?
Spôsob merania produktivity by mal byť priamy. Alebo aspoň s minimálnym skreslením. Teda konkrétne jednotky na stroj, človeka, plochu. Čím transparentnejšie tým lepšie. Znamená to priamy pohľad na vec.
Presné číslo sa dá vyhodnocovať, ale aj porovnávať s konkurenciou. To znamená, že to môže byť všeobecne zaužívaný ukazovateľ s daným spôsobom výpočtu. Trend by mal byť vždy kladný. Produktivita by mala vytvárať podmienky na externý rast (napr. tržieb). Mala by tak zlepšovať pozíciu firmy v ponukových konaniach z pohľadu ceny, kvality, času dodania atď., aby podporovala obchod a poslanie firmy celkovo. Produktivita by mala byť spravodlivá.
Od roku 1982 v USA produktivita v obchode a priemysle rastie rýchlejšie ako reálna mzda. Do benchmarkingového vzorca americkej produktivity si môžeme dosadiť štart technologických firiem ako Microsoft, Apple, či Amazon a spýtať sa čo by sme mali robiť my?
Na prvý pohľad je situácia na Slovensku stabilnejšia, možno spravodlivejšia. Z pohľadu konkurencieschopnosti Slovenskej Republiky to nie je priaznivý trend. Meranie a zlepšovanie produktivity má teda význam aj na národno-hospodárskej úrovni, ktorá pomáha vytvoriť podmienky pre silnejší rast.
Doba a dáta nám ukazujú, že ďalším trendom vo vyššej životnej úrovni je okrem modernej výroby aj „inteligentná nadstavba“. Stihneme ešte tento vlak? uviedol Milan Botka, výkonný riaditeľ Slovenského centra produktivity
Použitá a odporučená literatúra
Je výkonným riaditeľom Slovenského Centra Produktivity. Má
25 rokov skúseností v oblasti projektov pre automobilový priemysel a neskôr aj pre strojárske firmy vyrábajúce na zákazku. Navrhol niekoľko špičkových intralogistických systémov prinášajúcich úžitok už dlhé roky. Pôvodne sa zaoberal plánovaním a riadením výroby, štíhlou výrobou a vzdelávaním v týchto oblastiach. Je ambasádorom pre QRM Institute na Slovensku a v Českej Republike.