Menu
Osobnosť slovenského priemyslu s mimoriadnymi zásluhami v oblasti hospodárstva, vedy a techniky. Je spoluautorom národných programov zameraných na rast produktivity a konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, konceptov štíhlej výroby, či digitálneho podniku. Hovorí, že zvyšovanie produktivity neznamená dať pracovníkom väčšiu lopatu, ale je o vytvorení lepších podmienok pre uplatnenie ich tvorivosti a schopností. Ako sa darí vytvárať podmienky pre rast priemyslu z dlhodobého pohľadu? Ktoré témy sú dnes zásadné pre diskusiu o udržaní jeho konkurencieschopnosti? Pri príležitosti 25. výročia Národného fóra produktivity (NFP) sme sa v rozhovore s jeho zakladateľom profesorom Milanom Gregorom pozreli do histórie, ale aj budúcnosti, na vývoj kľúčových tém priemyslu, ktoré boli jeho súčasťou.
Stáli ste pri zrode iniciatív, vďaka ktorým vznikli NFP a Slovenské centrum produktivity (SLCP). Obe aktivity vyvíjajú svoju činnosť desiatky rokov. Čo bolo zámerom ich vzniku?
Po roku 1989 prechádzala naša spoločnosť transformáciou a naše hospodárstvo sa menilo na trhovo orientovanú ekonomiku. V tomto období som viedol tím kolegov z Katedry priemyselného inžinierstva Žilinskej univerzity, a veľa času sme trávili v podnikoch. Spoločne sme sa im snažili pomáhať prekonať ťažké obdobie transformácie a transferovať najnovšie svetové poznatky z oblasti technológií a riadenia.
Na Slovensku v tom čase chýbala národná platforma, na ktorej by mohli zástupcovia štátnej správy, odborov a zamestnávateľov, reprezentanti priemyslu a akadémie spoločne diskutovať o aktuálnych problémoch priemyslu a hľadať spôsoby ako ich riešiť. Preto sme spoločne s prof. Košturiakom v roku 1989 zorganizovali prvý ročník takéhoto stretnutia, a nazvali sme ho Národné fórum produktivity. NFP sa ukázalo ako veľmi životaschopná aktivita a okrem pár prerušení, napr. v období korona krízy, funguje nepretržite dodnes. V tomto roku organizujeme už 25. ročník.
NFP je dlhodobo moderátorom diskusie o produktivite a konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. Čo odovzdávajú diskusie podnikom, ako sa premietajú do reálnej praxe, života?
NFP je miestom, kde sa každý rok stretávajú zástupcovia štátnej správy, odborov, zamestnávateľov, reprezentantov priemyslu a akadémie, a kde spoločne diskutujú o aktuálnych problémoch a ich riešeniach. Podniky získavajú najnovšie poznatky a prístupy ako plánovať, riadiť a zlepšovať procesy v podnikoch, ktoré tu prezentujú domáci aj zahraniční experti. Organizácie zamerané na výskum a vývoj na fóre predstavujú najnovšie výsledky vlastného výskumu a svoje riešenia. Za kľúčový považujem fakt, že výsledkom diskusií sú odporúčania a návrhy pre program vlády na podporu inovácií, rozvoj podnikania a zvyšovanie konkurencieschopnosti SR. Rovnako aj prezentácie najlepších praktík z úspešných domácich aj zahraničných podnikov. Práve na NFP sa po prvýkrát na Slovensku podnikom prezentovali najúspešnejšie metódy pre zvyšovanie produktivity. Napríklad japonské prístupy Just in Time, Kaizen, TPM, Lean Production, či najnovšie technológie digitálneho podniku a inteligentného priemyslu.
Približne v rovnakom období ste založili SLCP, ktoré uchopilo témy z priemyslu a pripravovalo strategické analýzy a koncepty na podporu jeho rozvoja, ale aj vstup do Európskej únie…
Prípravné rokovania s ministerstvom trvali takmer tri roky a SLCP sme oficiálne založili až v roku 1998. Ako podklad k rokovaniam sme v tomto období robili pre ministerstvo krátku analýzu a porovnanie priemernej produktivity práce dosahovanej v EÚ a produktivity práce SR. Namodeloval som trajektóriu nášho približovania sa priemeru produktivity práce v krajinách únie, pripravili sme Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti SR, ktorý schválila slovenská vláda a jeho koordináciou bolo poverené práve SLCP.
Okamžite po založení sme rozvinuli spoluprácu s národnými centrami produktivity po celom svete, a stali sme sa členom prestížnych európskych aj svetových organizácii produktivity. V tomto období sa Slovensko stalo členom Európskej únie, najatraktívnejšou krajinou pre investovanie, naša produktivita práce na odpracovanú hodinu dosiahla najvyššiu úroveň v Európe. Úspešne sme zachytili presun high-tech výrobných kapacít západných výrobcov, hlavne v automobilovom priemysle.
Prostredníctvom fóra ste mapovali oblasť produktivity a konkurencieschopnosti, a pravidelne ste ich posúvali relevantným aktérom, podnikom. Akú cestu prešiel slovenský priemysel po novembri 1989? Kde sme dnes?
Myslím si, že si stále málo uvedomujeme význam priemyslu pre spoločnosť. Priemysel je primárnym tvorcom hodnôt a zároveň vytvára významnú časť hrubého národného produktu. So znalosťou situácie po roku 1989 a dnešným stavom nášho priemyslu hodnotím toto obdobie ako obrovský úspech našej krajiny. Úspešne sme zvládli transformáciu ekonomiky. Vstúpili sme do EÚ, máme spoločnú menu, môžeme voľne cestovať a darí sa nám. Aj napriek mnohým skeptikom musím povedať, že som nesmierne hrdý na schopnosti a pracovitosť našich ľudí. Oni dnes riadia náš priemysel, naše podniky a vedú našu spoločnosť.
Z pohľadu technického hodnotenia ukazovateľov rozvoja, rastu ekonomiky, dosahovanej produktivity a konkurencieschopnosti Slovensko dosiahlo skutočne obdivuhodné výsledky. Podnikajú tu dnes najväčšie svetové korporácie, sme najväčším výrobcom automobilov na jedného obyvateľa na svete. V slovenskom priemysle sú využívane najnovšie technológie, pokroková automatizácia a robotizácia. Pracovníci v podnikoch majú zabezpečené sociálne istoty, slušné zárobky a možnosť sebarealizácie. Aj v oblasti životnej úrovne Slovákov sme dosiahli významný pokrok.
Naša krajina potrebuje dlhodobú stratégiu rozvoja, ktorá bude prekračovať funkčné obdobie vlád. Chýba nám inštitúcia, zodpovedná za prípravu stratégie a riadenie jej jednotlivých programov.
Napriek tomu štrukturálne problémy napríklad v kvalite vzdelávania, podnikateľského prostredia či v oblasti inovácií spomaľujú rast produktivity, oslabujú konkurencieschopnosť Slovenska. Potrebujeme ambiciózne zmeny a reformy…
Znepokojuje hlavne úpadok v úrovni vzdelávania. Po roku 1989 prebehlo už niekoľko reforiem školstva, každú by som označil za katastrofu. Aj napriek tomu, že podmienky pre štúdium sú neporovnateľné s minulosťou, úroveň vzdelania celkovo klesá. Štruktúra vzdelávacieho systému je nevyhovujúca. Zle sme pochopili význam slobody a demokracie. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, čo chce študovať a robiť. No Slovensko nie je veľkou krajinou a preto musí byť systém vzdelávania regulovaný. Máme určitú štruktúru spoločnosti a priemyslu. Tieto dve veci musia byť v súlade. Ak spoločnosť nepotrebuje tisícky absolventov určitých odborov štúdia, potom by mala prestať s ich podporou a tú venovať oblastiam, ktoré sú dôležité pre budúcnosť našej krajiny. Školstvu by pomohla významná redukcia počtu vysokých škôl a sprísnenie kritérií výberu študentov pre štúdium na vysokej škole.
Nechcem hodnotiť legislatívnu stránku podnikateľského prostredia, všeličo by bolo možné zlepšovať, a aj sa tak postupne deje. Naše podnikateľské prostredie je strnulé, ťažko reaguje na požiadavky podnikateľa. Ak podnikám a chcem byť úspešný, musím robiť rýchle rozhodnutia. Ich realizácia často nie je možná bez súčinnosti so štátnymi inštitúciami. A tu je kameň úrazu. Ani jedna z doterajších reforiem nepriniesla podnikateľom zjednodušenie administratívy a to ubíja tvorivosť a odoberá energiu, ktorú má podnikateľ venovať podnikaniu. Na Slovensku chýba štátny systém na podporu inovatívneho podnikania. To je úplne iné, s oveľa vyšším rizikom, ako u veľkých, kapitálovo silných podnikov s prístupom na veľké trhy.
Aktuálnym problémom priemyslu je nedostatok ľudí a zručností pre ďalší rozvoj. Populácia starne, zvyšuje sa nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, absolventi univerzít nie sú dostatočne pripravení pre digitalizáciu. Ako hodnotíte situáciu v priemysle z pohľadu ľudských zdrojov?
V školstve a vzdelávaní sa za posledné desaťročie veľa podstatného nezmenilo. Stále prevláda memorovanie, na technických univerzitách absentuje moderná projektová výučba. Celý systém riadenia univerzít je príliš byrokratický a zviazaný kritériami, tabuľkami, štatistikami, pričom sa stráca to podstatné, príprava kvalitných absolventov.
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, pre koho univerzity vychovávajú svojich absolventov. Ak je to priemysel, potom by malo byť vzdelávanie úzko koordinované s priemyslom a jeho budúcimi potrebami. Ten dáva vysvedčenie o tom, či vychovávajú kvalitných absolventov. Univerzity sa uzavreli do seba. Keď som začal pôsobiť na Žilinskej univerzite, chodili sme učiť aj priamo do podnikov a mali sme priamy kontakt s ich reálnymi potrebami. Technické univerzity by sa mali viac otvoriť a získavať ľudí z praxe pre spoluprácu. Štát by mal vytvoriť podporný systém pre najlepších študentov na vybraných zahraničných univerzitách, a tým najschopnejším vytvoriť podmienky pre návrat.
Ako ďaleko, či blízko majú dnes univerzity a podniky k sebe? Je nastavenie ich vzájomnej spolupráce správne? Napĺňajú svoje vzájomné potreby a očakávania?
Keď som nastúpil na štúdium na vysokú školu obdivoval som profesorov, ktorí úzko spolupracovali s podnikmi. Priemysel fungoval ako spätná väzba na to, či vysoké školy robia svoju prácu dobre a spolupráca s ním zároveň zvyšovala atraktivitu štúdia. Po roku 1989 sa začali vysoké školy vzďaľovať od potrieb priemyslu. Prevláda teória, stráca sa cielený výskum a chýba okamžitá spätná väzba. Chýbajú spoločné výskumno-vývojové pracoviská priemyslu a univerzít. Potrebujeme vytvoriť nové mosty medzi priemyslom a univerzitami, a s takouto reformou je potrebné začať okamžite. Vysoké školy by mali v prvom rade robiť kvalitný výskum a na jeho základe vzdelávať študentov. Mali by sa venovať hlavne aplikovanému výskumu, a v spolupráci s priemyslom aj priemyselnému výskumu a inováciám.
Školstvo sa samo od seba nezreformuje. Potrebujeme vytvoriť nové mosty medzi priemyslom a univerzitami a s takouto reformou je potrebné začať okamžite.
Problematika odlivu „mozgov“ do zahraničia je komplexná. Stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka
prichádza štát podľa odhadov o takmer 3 mil. Eur. Ako udržať nadaných ľudí na Slovensku? Ako sa môžu k zatraktívneniu podmienok postaviť podniky a školy? Ako pomôcť štát?
Zamyslime sa a analyzujme dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska. Myslím, že to nie je len kvôli nižším mzdám. Často nevidia perspektívu vlastného rozvoja. Pre štát nie je tragédiou, keď mladí odídu študovať do zahraničia, tragédiou je, keď sa po štúdiu nevrátia späť, preto lebo v zahraničí našli lepšie pracovné podmienky a priestor pre seba rozvoj. Ešte horšia je situácia, keď mladí vyštudujú na Slovensku a po štúdiu odchádzajú do zahraničia. Chýbajú nám programy pre motiváciu mladých ľudí pre návrat. Potrebujeme viac pozitívnych príkladov domácich úspechov. Štúdium na našich najlepších univerzitách je v mnohých odboroch svojou úrovňou porovnateľné so zahraničnými univerzitami, len to univerzity nedokážu správne komunikovať. K tomuto stavu prispievajú aj podniky. Málo z nich má motivačné programy, zamerané na získavanie študentov už v priebehu štúdia na univerzitách.
Reakciou na naliehavosť zvyšovania kvalifikácie zamestnancov podnikov pre potreby digitalizovaných výrob je aj vzdelávací program ING 4.0, ktorý v týchto dňoch spúšťajú tri technické univerzity spolu so zástupcami podnikov. Ako vnímate takúto spoluprácu a tento formát transferu zručností do podnikov?
Úprimne, tento program pokladám za najvýznamnejšiu aktivitu posledného desaťročia. Konečne krok správnym smerom. Je obdivuhodné, že jeho tvorcom sa podarilo spojiť najvýznamnejších odborníkov a profesorov našich technických univerzít. V jeho Rade expertov, ktorí posudzujú celý program a budú pomáhať pri jeho realizácii pracujú významní zástupcovia z priemyselných podnikov.
Tento program by mal dostať silnú podporu vlády a mali by ho propagovať naše média. Je to výnimočná aktivita, presahujúca rámec našej krajiny. Ak ho organizátori úspešne zvládnu, mohol by sa stať exportným programom, minimálne pre okolité krajiny. Takéto programy bežia napríklad v ázijských krajinách, kde mnohí odborníci zo Slovenska absolvovali takúto prípravu.
Zachytili naše univerzity digitalizačné trendy?
Všetky naše technické univerzity sa rýchlo prispôsobili novým digitalizačným trendom. Na každej z nich bežia výskumné projekty zamerané na oblasť digitalizácie a objavili sa aj prvé lastovičky spolupráce univerzít a priemyslu v tejto oblasti. Podľa môjho názoru najsilnejšie impulzy vychádzali zo Žilinskej univerzity. Tá ako prvá výsledky vlastného výskumu aplikovala v mnohých podnikoch. Dnes patria napríklad pracoviská prof. Duchoňa z STU Bratislava, prof. Krajčoviča zo Žilinskej univerzity alebo prof. Trebuňu z TUKE k špičke v tejto oblasti. Výrazne však zaostávame práve v príprave ľudí, ktorí budú digitalizáciu zavádzať. Ak bude program ING 4.0 úspešný, mohol by byť jeho výsledkom technologický „digitálny“ skok v aplikáciách a rozvoji digitalizácie.
Je zaujímavé ako všetci vieme, čo by mal robiť štát, no tvárime sa ako by sa to netýkalo aj nás. Týka sa to nás všetkých, a preto na reformách musíme spolupracovať, všetci. My v SLCP sa k tomu hlásime, prakticky to robíme a spolupracujeme na tom od nášho založenia.
Je absolventom Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, uznávaný a oceňovaný odborník v oblasti priemyselného inžinierstva, vedec, inovátor, stratég. Absolvoval mnohé výskumné a prednáškové pobyty po celom svete. Je členom vedeckých rád slovenských a poľských univerzít ako aj amerického Institute of Industrial Engineering. Spoluzakladal Slovenské centrum produktivity a Národné fórum produktivity, či Central European Institute of Technology – CEIT. Je držiteľom významných ocenení udelených odbornými inštitúciami a štátnych vyznamenaní. Osobnosť vedy a techniky, Ocenenie MH SR za dlhodobý prínos v oblasti zvyšovania produktivity v Slovenskej republike. Vyznamenaný najvyšším, štátnym vyznamenaním SR – Rádom Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v rozvoji hospodárstva, vedy a techniky a šírení dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Michal Ukropec je vyštudovaný účtovník, ale v skutočnosti ajťák a vizionár so životným mottom “Fighters never quit. Quitters never fight.“ 15. influencer v inováciách na svete. Autor úspešného príbehu spoločnosti Twinzo. Podnikateľské aktivity začal rozvíjať už na strednej škole. Po štúdiu na univerzite založil startup Twinzo, ktorý umožňuje prezerať a analyzovať modely tovární, objektov, budov, kancelárií alebo dokonca celých miest v trojrozmernom priestore. Vedenie úspešnej spoločnosti po 23 rokoch odovzdal mladšiemu nástupcovi, aby sa venoval novej výzve – globálnej expanzii TWINZO na ďalšie európske trhy.
Kia Slovakia s. r. o. je výrobný závod kórejskej automobilovej spoločnosti Kia Corporation, ktorý sa nachádza pri Žiline v obci Teplička nad Váhom. Je to prvý a zatiaľ jediný závod tejto spoločnosti v Európe. Cieľom značky Kia je expandovať do nových oblastí obchodnej činnosti a urýchliť vývoj ekologických vozidiel novej generácie. V roku 2022 dosiahla spoločnosť Kia Slovakia tržby na úrovni 6,75 miliárd eur. Za rok 2022 odviedla na dani z príjmov do štátneho rozpočtu sumu presahujúcu 47 miliónov eur.
Brose Prievidza, spol. s r. o. pôsobí v oblasti automobilového priemyslu už viac ako 100 rokov. Výstavba výrobného závodu v Prievidzi začala v roku 2015. Dnes BROSE vyrába v troch výrobných halách, a zamestnáva viac ako 1 400 zamestnancov. Z produktového portfólia BROSE sa v Prievidzi vyrábajú zdvíhače zadných dverí, zdvíhače okien a dverové moduly, a motory na zdvíhanie okien. Venuje sa nielen výrobe, ale aj vývoju divízie dverových systémov do automobilov. V systéme duálneho vzdelávania aktívne vzdeláva študentov, podporuje rôzne sociálne, kultúrne a športové organizácie v regióne.
PPS Group, a. s. je jedným z európskych lídrov v segmente veľkých zváraných oceľových konštrukcií. Strojárske centrum regiónu vyrába nepretržite už sedem dekád a neustále sa rozrastá. Dnes patrí medzi top tri najväčšie firmy v Európe v ťažkom strojárstve v oblasti výroby rámov, podvozkov a iných zváracích konštrukcií, ktoré sa používajú najmä pre priemyselné stroje a techniku. Spája dlhoročné skúsenosti svojich zamestnancov s najmodernejšími technológiami. PPS Group je moderná firma zameraná na rozvoj a rast, ktorá masívne investuje do znižovania svojho vplyvu na životné prostredie, modernizáciu a vzdelávanie svojich zamestnancov.
SWEP Slovakia, s. r. o. je popredným svetovým dodávateľom spájkovaných doskových tepelných výmenníkov pre kúrenie, vetranie, klimatizáciu a priemyselné systémy. Už viac ako 30 rokov pôsobí celosvetovo, a podieľa sa na vývoji energeticky efektívnych nízkouhlíkových riešení prenosu tepla a poskytuje podporu pre veľké chladiarenské aplikácie, ako aj pre menšie obytné systémy. Ako súčasť globálnej korporácie Dover má zastúpenie vo vyše 50 krajinách sveta, a vlastné tímy predaja nájdeme vo viac ako dvadsiatke krajín.
Slovenská technická univerzita v Bratislave bola zriadená v roku 1937 ako „Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika“, a ako prvá technická univerzita na území Slovenska. Jej história však siaha až do roku 1762, k Banskej akadémii, založenej cisárovnou Máriou Teréziou v Banskej Štiavnici. V priebehu 87 rokov činnosti vzdelala 180 tisíc absolventov. Dnes študuje na siedmich fakultách a v univerzitnom ústave STU takmer 11 tisíc študentov, vo viac ako 300 študijných programoch. Univerzita sa podieľa na 180 medzinárodných a 150 výskumných projektoch, spolupracuje so stovkou zahraničných univerzít, a je členom Aliancie európskych univerzít EULIST.
GLOVIS SLOVAKIA, s. r. o. patrí do skupiny Hyundai Glovis, ktorá je globálnym poskytovateľom integrovaných logistických a distribučných služieb. Na Slovensku patrí medzi hlavných dodávateľov spoločnosti Kia Motors Slovakia, u ktorého zodpovedá za všetky vnútorné logistické procesy a dodávky hotových vozidiel po celej Európe. Obchodné portfólio dopĺňajú spolupráce s firmami pôsobiacimi v oblasti recyklácie materiálu, prepravy, prenosu a skladovania. V súčasnej dobe zamestnávame viac ako 450 zamestnancov.
FUERGY Industries j. s. je priekopníkom v oblasti smart energetickej optimalizácie. Ponúka revolučné riešenia meniace spôsob, akým firmy vyrábajú a spotrebovávajú energiu s cieľom znižovať ich celkové náklady na energie a uhlíkovú stopu. Jej riešenia umožňujú naplno využiť potenciál zelených technológií, spotrebovávať energiu bez zbytočného plytvania a dosahovať synergické efekty medzi všetkými účastníkmi trhu. Vyvíja smart systémy na skladovanie energie a softvér vyvinuté špeciálne pre energetický sektor, ktoré uľahčujú integráciu obnoviteľných zdrojov energie, a zároveň zabezpečujú spoľahlivú, stabilnú a lacnejšiu elektrinu pre všetkých.
Anton Ježík je uznávaný a oceňovaný odborník v oblasti priemyselného inžinierstva a strojárskej výroby, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj priemyslu a zníženiu nezamestnanosti v kysuckom a považskom regióne. Dlhodobo úspešne viedol a rozvíjal závody ZVL v Kysuckom Novom Meste a Považskej Bystrici, neskôr závody INA Kysuce. Aktívne pôsobil v mnohých zamestnávateľských a profesijných organizáciách, v Zväze strojárskeho priemyslu Slovenska, Združení automobilového priemyslu, či ako člen vedeckej rady Vysokej školy technickej v Košiciach. Stál na čele významných priemyselných počinov a projektov. Je autorom mnohých odborných publikácií, a držiteľom mnohých ocenení.
Juraj Habovštiak je držiteľ ocenení EY Podnikateľ roka 2019 a Trend Manažér roka 2020. Zakladateľ úspešnej spoločnosti MTS, kde pôsobil do roku 2019 ako CEO, a v ktorej inicioval prechod na druhú generáciu výkonných manažérov. Dnes v nej pôsobí ako predseda správnej rady. Spoločnosť MTS pomáha zákazníkom budovať najmodernejšie závody na svete, je lídrom vo výrobných technológiách, automatizácii a inteligentných systémoch pre energetiku, presadzuje špičkové technické riešenia s humánnym akcentom. Dnes zamestnáva viac ako 620 zamestnancov.
Rastislav Gall je absolventom Žilinskej univerzity. Dlhoročne pôsobil v riadiacich pozíciách v rôznych spoločnostiach. Niekoľko rokov úspešne vedie spoločnosť Nemak Slovakia v Žiari nad Hronom, ktorá je globálnym dodávateľom high-tech hliníkových komponentov pre automobilový priemysel. Dnes pod jeho vedením žiarsky závod, ako jeden z 37 závodov medzinárodnej, spoločnosti NEMAK v 14 krajinách sveta, dodáva produkty pre karosársku výrobu, komponenty pre elektromobily a batériové vane pre hybridné vozidlá. Rozvíja výskumné a vývojové programy hliníkových komponentov pre pohonné jednotky a elektromobilitu. V žiarskom regióne, ako najväčší zamestnávateľ zamestnáva 1 100 zamestnancov.
Cloetta Slovakia, s.r. o. bola založená v roku 1862. Je poprednou cukrárenskou spoločnosťou v severských krajinách a Holandsku. Celkovo sa výrobky spoločnosti Cloetta predávajú na viac ako 50 trhoch na celom svete. Najväčší spomedzi výrobných závodov spoločnosti Cloetta na Slovensku sídli od roku 2006 v priemyselnom parku Levice – Géňa. Tu našlo svoju prácu viac ako 760 zamestnancov, čím sa spoločnosť Cloetta stala jedným z kľúčových a zároveň stabilných zamestnávateľov v regióne. Závod v Leviciach je špecializovaný na širokú základňu technológií, od žuvacích cukríkov, extrudovaných a vylievaných výrobkov až po pastilky špecifických príchutí.
Uniteq Lab, s. r. o. je inovatívna spoločnosť v oblasti umelej inteligencie, virtuálnej reality a Internetu vecí, ktorá sa zameriava na inovatívne technologické riešenia. S hlavným cieľom pomáhať firmám maximalizovať produktivitu, ponúkajú komplexné služby v oblasti softvérového vývoja. Ich odborný tím v oblasti umelej inteligencie sa zaoberá vývojom a implementáciou neurónových sietí pre riešenia netradičných problémov. V oblasti 3D technológií poskytuje Uniteq Lab inovatívne nástroje pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktoré menia spôsob, akým firmy interagujú s digitálnym priestorom.
Be Lenka, s. r. o. začala písať svoj príbeh v roku 2017 vďaka Lenke Cenigovej a Jurajovi Fehervarimu. Dvom ľuďom, pre ktorých limity neznamenali obmedzenie, ale príležitosť. Be Lenka je slovenská značka vyrábajúca prémiové barefoot topánky a ergonomické nosiče pre deti. Víziou spoločnosti je zmeniť obúvacie a pohybové návyky ľudí po celom svete. Kvalitná ručná výroba, inovácie a udržateľnosť sú pevne zakorenené v DNA spoločnosti.
HOPI SK, s. r. o. je logistická spoločnosť, ktorá je súčasťou medzinárodnej skupiny HOPI – rodinnej firmy pochádzajúcej z Klášrerce nad Ohří a jedným z popredných poskytovateľov logistických služieb v strednej a východnej Európe. Naša spoločnosť sa na Slovensku už viac ako 20 rokov špecializuje na riešenie komplexných logistických potrieb zákazníkov, ako je skladovanie, distribúcia tovaru, tuzemská a medzinárodná preprava tovaru a ďalšie služby ako co-packing alebo etiketovanie (VAS).
Profesor Milan Sága je absolventom VŠDS Žilina. Od roku 1991 pôsobil na Žilinskej univerzite v Žiline v rôznych funkciách, ako odborný asistent, vedúci Katedry aplikovanej mechaniky, prodekan Strojníckej fakulty. V roku 2006 bol menovaný za profesora v odbore Časti a mechanizmy strojov. Od roku 2012 pôsobí ako dekan Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity. Profesor Sága je medzinárodne uznávaným vedcom s rozsiahlou medzinárodnou spoluprácou. Svoj výskum realizoval v oblasti aplikovanej mechaniky, optimalizácie nelineárnych stochastických sústav s využitím Metódy konečných prvkov. Publikoval celý súbor vedeckých a odborných prác, kníh a vysokoškolských učebníc. Za svoju prácu získal viaceré významné ocenenia.
Profesor Sága aktívne spolupracoval so SLCP od jeho založenia v roku 1998. V spolupráci so SLCP riešil komplexné projekty v priemysle, napríklad v oblasti hluku a vibrácií pre nadnárodné spoločnosti Whirlpool, Thyssen Krupp a ďalšie priemyselné podniky. Dlhodobo participoval a podporoval vydávanie časopisu Produktivita a inovácie.
Profesor Jozef Živčák vyštudoval Vysokú školu technickú v Košiciach, kde sa venoval problematike technickej kybernetiky a biomedicíny. V roku 2002 sa inauguroval na prvého profesora na Slovensku v odbore Biomedicínske inžinierstvo. Bol zodpovedným riešiteľom rozsiahlych domácich aj medzinárodných výskumných projektov. Je autorom celého súboru pôvodných vedeckých publikácií a kníh z oblasti biomedicínskeho inžinierstva a nových bio-kompatibilných materiálov. Za svoju prácu získal množstvo ocenení. V roku 2009 a 2020 mu bol udelený titul Dr.h.c. od zahraničných univerzít.
Profesor Živčák dlhdobo aktívne spolupracoval so SLCP. V roku 2007 za Strojnícku fakultu Technickej univerzity Košice podpísal spoločne so SLCP Šanghajskú deklaráciu, ktorá viedla k založeniu Stredoeurópskeho technologického inštitútu CEIT. V roku 2010 spoločne so SLCP založil spoločnosť Biomedical Engineering, kde viedol výskum, vývoj a výrobu komplikovaných titánových implantátov a nových bio-kompatibilných materiálov, ktoré sú dnes využívané v klinickej praxi v celom svete.
Branislav Imre nastúpil do spoločnosti Kia Slovakia v roku 2005 a podieľal sa na výstavbe závodu na výrobu motorov. Pracoval ako vedúci sekcie obrábania dielov motora, bol vymenovaný na pozíciu vedúceho sekcie montáže motorov a ujal sa aj pozície vedúceho oddelenia výroby motorov. Začiatkom roku 2018 prešiel na pozíciu vedúceho oddelenia kvality s cieľom zefektívniť procesy riadenia kvality v úzkej spolupráci s výrobnými oddeleniami. Od 1. septembra 2022 bol vymenovaný do funkcie Viceprezidenta zodpovedného za vedenie divízie administratíva.
Peter Magvaši je dlhoročným manažérom v strojárskych a hutníckych podnikoch ČSSR a SR, najmä v oblasti technickej, inovačnej a v aplikovanom výskume. V 90. rokoch 20. storočia bol ministrom hospodásrtva SR (1994), ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (1998-2002), poslancom NR SR (1994-1998). Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na ŽU v Žiline a TU Košice (2002-2015). Ako aktívny organizátor sa významne zaslúžil o rozvoj SLCP (1998-2017) a CEIT GROUP(2007-2017). Bol členom Vedeckej rady SAV (2009-2015), členom Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie (2013-2018). V rokoch 2014-2020 zastával post predsedu Rady pre stratégiu a koordináciu SARIO.
Martin Krajčovič je vedúcim Katedry priemyselného inžinierstva, Strojníckej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline. Venuje sa problematike logistiky, riadenia zásob a distribúcie, projektovania výrobných a logistických systémov. Vo svojej výskumno-vývojovej činnosti sa venuje využitiu technológií virtuálnej a rozšírenej reality v priemyselnom prostredí. Pravidelne je zodpovedným riešiteľom projektov KEGA, VEGA, viedol projekt cezhraničnej spolupráce APVV-SK-PL-0030-12 a bol spoluriešiteľom v rámci medzinárodného projektu FP7-NMP-2008-3.4-1 – Holistic, extensible, scalable and standard Virtual Factory Framework. Ako spoluriešiteľ sa podieľal na riešení viac ako 20 grantových projektov a projektov zo štrukturálnych fondov (KEGA, VEGA, APVV, ŠF EÚ). V rámci spolupráce s priemyselnou praxou bol zodpovedným riešiteľom alebo spoluriešiteľom viac ako 20 projektov a inžinierskych diel. Je autorom viac ako 130 vedeckých a odborných prác publikovaných v domácich aj zahraničných zborníkoch a časopisoch.
Ladislav Rosina vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval v rôznych pracovných pozíciách v spoločnosti Matador. Od roku 1999 pracoval v spoločnosti Continental Matador Truck Tires, kde riadil divíziu Priemyselné inžinierstvo. V období 2007 až 2008 pôsobil ako generálny riaditeľ Continental Sime Tyre v Kuala Lumpur. Od roku 2009 pôsobí ako konateľ a generálny riaditeľ viacerých podnikov nadnárodnej korporácie Continental. Doktorát v odbore Priemyselné inžinierstvo získal na Žilinskej univerzite v Žiline.
Ladislav Rosina patrí medzi našich špičkových vrcholových manažérov. So SLCP spolupracoval od jeho založenia, pravidelne vystupoval na Národných fórach produktivity a podporoval transfer know how skupiny Continental do slovenského priemyslu. Ako priemyselný inžinier a manažér významne ovplyvnil hnutie produktivity na Slovensku.